Sila Z Rodu
VNÚTORNÉ DIEŤA v nás
Vnútorné dieťa alebo archetyp dieťaťa je pojem, ktorý vyšiel z psychoterapie.
Vnútorné dieťa je detskou zložkou našej osobnosti, ktorá v sebe nesie ZÁKLAD našej psychiky. Nesie v sebe všetko, čo nás rodičia učili a aj to, čo sme sa učili od nich v rámci ich vzťahu medzi sebou, teda mužsko-ženskej dynamiky.
Vnútorné dieťa musí byť prvé, s kým sa musíme spojiť, pokiaľ naozaj úprimne žiadame životnú zmenu!
Od nášho detstva, teda priamo od prenatálu, sa kódujeme pre náš dospelý život a tým aj automaticky preberáme všetky zvyky, nastavenia a presvedčenia plynúce z rodov.
To, aké máme v dospelosti vzťahy ako k sebe, tak aj k okolitému svetu, presne odráža pôvodné podprahové nastavenia vytvorené z našich vývojových rokov, kedy vznikal aj náš emočný reakčný autopilot.
(Naučený spôsob prežívania emócií kompletne ovplyvňuje náš psychický stav aj fyzické zdravie. Emócie v tele spúšťa reakčný systém, ktorý ovplyvňuje aj určité telesné funkcie.)
Všetky zranenia a nenaplnené potreby z detských rokov nášho vývoja zásadne ovplyvňujú to, ako vieme prežívať lásku a hojnosť vo všetkých smeroch.
Pokiaľ sa nám v detstve nedostával dostatok starostlivosti a pozornosti, ktorú potrebujeme pre náš vývoj, nedokážeme detské vývojové fázy naplniť tak, aby sme emočne a psychicky plne vyzreli bez traumy, blokov, škodlivých návykov a chybných presvedčení o nás a okolitom svete, ktoré nám často blokujú vývoj všetkých vzťahov, ktoré prežívame.
Úlohou týchto našich detských vývojových fáz je doplniť si všetky potreby, ktoré v detstve neboli nasýtené: LÁSKA, OCENENIE, BEZPEČENSTVO, PÉČA, SLOBODA ROKOVANIA a vedome či podvedome to vyžadujeme od našich partnerov, ale aj od autorít, ktoré nám odrážajú naše vnútorné autority.
Kým naše vnútorné dieťa prehliadame, nedovoľuje nám plné vyzretie dvoch hlavných zložiek osobnosti, a to vnútorného muža a ženy, ktorí zaisťujú celkovú psychickú rovnováhu a stabilitu človeka a jeho života.
.png)
Kým neprijmeme a nedoliečime zložky osobnosti nášho zraneného vnútorného dieťaťa, nedosýtime potreby, ktoré neboli naplnené, budú stále preberať opraty nad rozhodovaním o vývoji nášho života, a to ako v záležitostiach hmotného zabezpečenia, vzťahov, tak aj duchovného rastu.
Budeme sa rozhodovať na základe strachov a predsudkov, zrkadliť si do našich partnerov staré zranenia, blokovať hojnosť a vedome i podvedome budeme nezdravo vzhliadať k potenciálnym autoritám a vzorom, ktorým budeme ODEVZDÁVAŤ SVOJU MOC alebo naopak budeme chcieť vládnuť, pretože sa nad ostatnými nadrazme. Vo výsledku to stále bude odraz neprijatého vzťahu medzi naším VNÚTORNÝM DIEŤOM, MATKOU a OTCOM a odmietanie prevzatia ZODPOVEDNOSTI za náš život (úloha obete)!
AUTORITAMI V NAŠICH ŽIVOTÁCH sú napr.:
ŠTÁT = BEZPEČENSTVO, PRIESTOR NA SVOBODNÉ SEBAVYJADRENIE
ZAMESTNÁVATEĽ = FINANCIE, OCENENIE, PRIESTOR NA SVOBODNÉ SEBAVYJADRENIE
DOKTOR = ZODPOVEDNOSŤ ZA NAŠE ZDRAVIE
PARTNER/PARTNERKA = STAROSTLIVOSŤ, ENERGIA, LÁSKA, OCENENIE, PRIJATIE
Ako pracovať s vnútorným dieťaťom a postupne nechávať dozrieť jednotlivé detské zložky osobnosti tak, aby sme už boli plne vedomými v našom tele?
Rovnú uvádzam, že neexistuje žiadny presný návod, ktorý sa dá aplikovať na každého jedinca!
Každý sme jedinečný a máme za sebou jedinečný príbeh duše.
Existujú však postupy, ktoré sú praxou overené a môžeme sa od nich INŠPIROVAŤ na ceste k vedomému posunu ku VNÚTORNEJ SVOBODE a transformácii nášho života.
RODINU SI VYBERÁME
NIČ NIE JE NÁHODA! Ani rody, do ktorých sa rodíme, viď DUŠE A RODY .
Toto je prvotné uvedomenie, ktoré nám pomôže odpustiť a vziať zodpovednosť za náš život!
UZNANIE ZRANENIA
ZÁKLADOM je si priznať svoje zranenie! To je však niekedy už ťažké, pretože na niečo si pamätáme, ale veľa zážitkov, ktoré neboli v rovnováhe s nami samotnými, máme uložených pod hmlou podvedomia.
Život sám nás vedie, aby sme postupne dané témy znovu otvárali a čistili ich, ale keďže často nechápeme vyplávajúce emócie a nevieme si ich dať správne do kontextu s prebiehajúcimi životnými udalosťami, prirodzené liečenie často blokujeme.
V našej spoločnosti ešte ani nie je takým zvykom hľadať koreň našich problémov práve v našich prvotných detských zraneniach a zbytočne sa snažíme mentorovať vlastnú myseľ na zahmlenie a potlačenie hnevov, bolestí a strachov s prísľubom vyriešenia situácie. Týmto sa však opak stáva pravdou a naďalej si na súčasný problém nabaľujeme ďalšie, ktoré vo výsledku pôvodné zranenia len prehlbujú.
PRIJMÚŤ A VEDOME PREŽIŤ (PROJAVIŤ) POTISKNENÉ EMÓCIE!
Bez vedomého uvoľnenia emócií (cez plač, prejavenie hnevu, krik a vyrieknutie slov, ktoré potrebujeme povedať), nám od problémov nepomôže ani vedomé prijatie situácie, ani pokusy o odpustenie.
Je nutné si pripustiť potlačené emócie a nájsť pre seba vhodný spôsob, ako ich uvoľniť z emočného tela.
VEDOMÝ DYCH, CVIČENIE, RÔZNE POHYBY, KTORÉ V TÚ DANÚ CHVÍLI CÍTIME, ŽE POTREBUJEME PREJAVIŤ A TIEŽ VYRIEČENIE SLOV, KTORÉ NÁM K TOMU PRICHÁDZAJÚ! Robme vedome všetko, čo potrebujeme prejaviť!
ODPUSTENIE VŠETKOM A VŠETKÝM!
Najdôležitejšie rozhodnutie a pre niekoho najťažšiu úlohu. Neexistuje spôsob ani technika, ktorá to za nás urobí bez toho, aby sme to z hĺbky srdca naozaj nechceli.
Niekedy to chce viac času a niekedy menej. Záleží na tom, aký veľký prehrešok cítime, že bol urobený. Stále však o tom rozhodujeme my a iba my sami. Čo nám môže pomôcť na ceste odpustenia je si priznať, že ku všetkému, čo sa nám v živote stalo, sme dali súhlas ako duša pri výbere rodov a dávame ho neustále aj cez naše hlbinné nastavenia, ktoré v sebe v priebehu života nesieme. Všetko, čo sa dialo a deje, je vždy pre naše najvyššie dobro a rovnováhu našej duševnej cesty tu na Zemi.
Čo momentálne cítiš?... Strach, zlosť, smútok....alebo NIČ? Všetko, čo je potlačené, sa vždy snaží prejaviť cez životné konštelácie dejov, ktoré si naše duše vytvárajú (vzťahy, ne-moci...).
Podľa psychológov existuje šesť základných ľudských emócií a to sú: strach a zlosť (tie sú v amygdale 250 miliónov rokov a preto sú najurputnejšie), radosť, smútok, údiv a odpor. V detstve sme museli veľa emócií potláčať, pretože sme boli vedení k tomu, že nie sú spoločensky prijateľné alebo sme naopak niektoré pociťovali tak často, až sa z nich stal hlboký emočný zážitkový zvyk, ktorý sa autopilotne spúšťa v ďalej prebiehajúcom živote v situáciách, ktoré sa pôvodným stavom podobajú. Môžu to byť panické ataky, traumy, patické afekty, ale aj emočné stavy, ktoré najprv nevyzerajú ako dôležitý identifikátor hlbinného problému. Základom prvotnej samoliečby je začať si dovoľovať prežívať svoje emócie a postupne ich uvoľňovať z tela a mysle.
1) PRIJATIE – DOVOLIŤ SI VEDOMÝ PREŽITOK EMOCIÍ, PREJAV POTISKNUTÝCH ALEBO NEVYRIEČENÝCH SLOV.
Urob rozhodnutie, že sa spájaš so svojou ranenou detskou časťou. Prijmi hneď prvú spomienku na konkrétnu situáciu, ktorá k tebe príde. Uvedom si, čo cítiš a kompletne všetky emócie a pocity prijmi a nechaj ich, nech prestúpi celým tvojím telom. V týchto situáciách sú časté „nevyslovené“ slová, VYSLOV JE! Všetko povedz danej osobe, ktorej sa to týka (MATKA, OTEC, PRARODIČE, INÁ AUTORITA, BOH...). TIP a pomôcka: Pokiaľ v sebe nesiete veľa nevypovedaných slov a situácia medzi vami je veľmi závažná, naozaj pomáha danej osobe napísať list. Nie je podstatné, či ho pošlete alebo nie, podstatné je, že dané slová a myšlienky (všetko je energia) prepustíte zo svojho poľa a tým uvoľníte celú situáciu. Všetci ste spolu prepojení a konstelačne to má rovnaký vplyv, ako keby si to tá daná osoba prečítala alebo vypočula. VŽDY SA V REALITE ZMENÍ VÁŠ VZŤAH. Ako sa hovorí: POHNE SA DOPREDU.
Dych je najprirodzenejším a najúčinnejším nástrojom na rozvoľňovanie a rozhýbanie všetkých TOKOV v tele!
DYCH - vedome dýcham a nechávam si emócie precítiť celým telom alebo miestom, kde cítim blok (robím tak dlho, kým neucítim, že samovoľne odchádza).
Môžem si pri tom pomôcť slovami, napr.
PRIJÍMÁM SVOJ STRACH
PRIJÍMAM SVOJU BOLESŤ
PRIJÍMÁM SVOJ VZTEK
2) PREPUSTENIE - DOVOLIŤ SI ODOVZDANIE!
Pre niekoho to môže byť nepochopiteľné a pragmatický mozog mu bude klásť pochybnosti. Skúsme však na chvíľku uveriť, že okolo nás je priestor, ktorý je pripravený nám pomôcť s našimi ťažkosťami a že na všetko nemusíme byť sami, ba naopak! Poďme na chvíľku dôverovať v „život“ a odovzdajme mu všetky svoje strachy, bolesti a hnevy.
S nádychom a výdychom si môžeme pomôcť slovami:
ODOVZDÁVAM VŠETKY SVOJE STRACHY, BOLESTI A VZTEKY „BOHU, KRAJINY, VESMÍRU“! (či inak pre vás uchopiteľnému pomenovaniu priestoru či vedomia, ktorý považujete za „TO NIEČO“ väčšieho a múdrejšieho, než sme my sami.)
SOM V BEZPEČÍ
Kým nebudú uvoľnené emócie, ďalší postup nie je funkčný.
3) RADIKÁLNE ODPUSTENIE - ODPUSTIŤ VŠETKOM A VŠETKÝM!
Aby odpustenie fungovalo, je nutné uvoľniť – zážitkom prepúšťať emócie a prijať prežívanú situáciu už bez hnev a ublíženia!
Odpustiť môžeme nahlas aj potichu. Doplňte si do odpustenia to, čo potrebujete odpustiť.
ODPÚŠŤAM SVOJIM RODIČOM (tomu, kto ich zastupoval) : ŽE MA NEOCHRÁNILI PRED NEBEZPEČENSTVOM; ŽE MA NEPRIJALI TAKÉHO, AKÝ SOM; ŽE MA NEOCENILI A ŽE SA VEDOME ČI PODVEDOME SNAŽILI POTISKAŤ MOJU INDIVIDUALITU A MOJE SCHOPNOSTI; ...
PRIJÍMAM SA TAKÝ, AKÝ SOM. PRIJÍMAM LÁSKU!
4) PREPUSTENIE RODIČOV ZO SVOJICH PREDSTAV O NICH! PRIJATIE TÝCH, KTORÍ SÚ!
Toto je veľmi oslobodzujúce uvedomenie a rozhodnutie. Často robíme rovnakú chybu, ako naši rodičia – NEPRIJÍMAME ICH TAKÉ, JACÍ SÚ! Lenže MY SME do určitej úrovne osobnosti zároveň JIMI a to všetko na základe karmického výberu, takže koho vlastne neprijímame? Všetky predstavy o nich, že by mali napĺňať náš „vysnený“ VZOR, sú klamlivé a uvádza nás do sklamania a bolesti. Rodičia sme si vybrali presne také, ktoré sme potrebovali, aby sme mohli ďalej rozvíjať svoju dušu tu na Zemi, viď DUŠE A RODY. DUŠE A RODY.
PREPÚŠŤAM VÁS ZO SVOJICH PREDSTAV A PRIJÍMAM A MILUJEM VÁS TAKÉ, AKIA STE!
PRIJÍMAM LÁSKU, DÁVAM LÁSKU!
5) ODEVZDÁNÍ ZODPOVĚDNOSTI ZA JEJICH ŽIVOT!
Každá duše má jako jeden z úkolů posunout svůj rod nebo rody v konkrétních tématech. Ta témata se často týkají toho, v čem jsou dané rody nejvíce zatížené, nebo co je limituje v jejich vývoji. Při terapiích se pokaždé ukáže VINA DÍTĚTE, které se nepovažuje za DOBRÉ, protože tatínka i maminku nedokázalo svojí přítomností učinit šťastnými. Často v sobě neseme hluboké podvědomé přesvědčení, že jsme ZODPOVĚDNÍ ZA ŠTĚSTÍ ČI NEŠTĚSTÍ NAŠICH RODIČŮ. Je nutné si uvědomit, že nikdo nemá právo nést zodpovědnost za cestu duše jiného člověka (není tím myšlena výchovná zodpovědnost za naše děti do 18 let věku, nebo jiná zodpovědnost za osobu, která se sama o sebe nedokáže postarat). Existují „smlouvy“ neboli domluvy duší, které máme i s dušemi našich rodičů, že nejlépe pomůžeme jim i sobě, když budeme v největší upřímnosti sami sebou! Tzn. že pokud budeme s něčím nesouhlasit, máme to projevit ve všech formách. To je to, co potřebují ke svému posunu, a to je to, co jim máme dát my, jako jejich potomci. Pokud budeme ve strachu o sebe nebo o jejich city nadále potlačovat své upřímné reakce, nesplníme tím náš úkol vůči nim a zabráníme svému i jejich růstu. Takovéto toxické pouto zapříčiňuje, že přebíráme problémy a zkušenosti, které nejsou naše! Sebe tím brzdíme a nejsme schopni se v životě dopracovat k našemu potenciálu a naše rodiče ochuzujeme o jejich vlastní cestu. Pokud v tom setrváme, předáváme ještě o to ještě větší úkol (nálož) další generaci!
ODOVZDÁVAM ZODPOVEDNOSŤ ZA VÁŠ ŽIVOT, ODOVZDÁVAM, ČO MI NEPATRÍ A BERIEM SI SVOJU SILU SPÄŤ.
PRIJÍMAM LÁSKU, DÁVAM LÁSKU!
6) ZNOVU ODPUSTENIE SÁM SEBE!
ODPÚŠŤAM SI, ŽE SOM ŽIL S TÝMITO PRESVEDČENIAMI, ODPÚŠŤAM SI, INAK SOM TO NEUMEL. Odpúšťam si! VŠETKO SA DELO TAK, AKO NAJLEPŠIE MOHLO.
SOM LÁSKA!
Ďalšou úlohou je chápať, že ak nám v živote niečo chýbalo a chýba, len my sami si to máme darovať bez toho, aby sme tvorili závislosti na sebe alebo na druhých. Všetky potreby, ktoré neboli nasýtené, budú chcieť dosýtiť. Nemusíme teda zapredávať vlastnú dušu a telo – teda bioenergiu, aby nám niekto slúžil ako ZDROJ a tvoriť ďalšiu karmu, ale začať si všetko, čo potrebujem, dopĺňať sám!
Pomocná tabuľka k lepšej orientácii v našich hlbinných programoch a presvedčeniach.
.png)
Náprava:
.png)
Regresno-konstelačná terapia je metóda, pomocou ktorej sa spojíme s Vaším vnútorným dieťaťom a spoločne prejdeme jeho zraneniami, prijmeme ich a uvoľníme z nich neprijaté emócie, odpustíme danej situácii a prijmeme nové vzorce pre lepší život.
.png)